• Politika
  • Biznis
  • Auto-Moto
  • Cestovanie
  • Šport
  • Lifestyle
  • Veda a technika
  • Viera
  • Prečo je dnes hudba hlasnejšia ako v minulosti

    Vydané 22. 7. 2013 o 23:55

    Zo zvuku súčasnej hudby sa podľa kritikov vytráca život. Situácia je však zrejme o niečo zložitejšia.

    Alice in Chains - A Looking In View

    Návyky poslucháčov hudby sa zmenili. Väčšina ľudí dnes dáva prednosť hlasnejšej hudbe pred tichšou.

    Súvisí to so zmenou prostredia, médií a príležitostí, pri ktorých sa hudba počúva, ale aj s obyčajnou ľudskou pohodlnosťou.

    Hlasnejšia hudba je nápadnejšia a ľahšie dostupná za každých okolností. Mnohí interpreti a producenti podľa toho pracujú. Za ostatné desaťročia sa výrazne zvýšila hlasitosť nahrávok naprieč celým žánrovým spektrom.

    Podľa negatívnych ohlasov sa tým zároveň znížil ich dynamický rozsah, čo poznačilo kvalitu - niektoré albumy majú vraj taký plochý zvuk, že sú nepočúvateľné.

    Hovorí sa o takzvanej loudness war. Skôr než zoznamy tých, ktorí jej podľahli, sa na internete vyhľadávajú tí, čo nepodľahli.

    Medzi viac či menej zvukovo pochované majú patriť aj nové CD od Black Sabbath, Depeche Mode, Queens of the Stone Age, Kanyeho Westa, Atoms for Peace či Davida Bowieho.

    Celkom slušne podľa meračov tento rok obstáli CD Nick Cavea, Daft Punk či Boards of Canada.

    Databáza meraní

    Hlasitosť nahrávky, respektíve subjektívne vnímateľnú hlasitosť určuje hodnota priemernej hlasitosti nahrávky - RMS (root-mean-square).

    Pod dynamickým rozsahom sa (zjednodušene) chápe rozdiel medzi najhlasnejšou a najmenej hlasnou časťou nahrávky. Ovplyvňuje ho aj zariadenie, na ktorom hudba hrá.

    Ak je nahrávka bez dostatočnej dynamiky, v praxi to môže znamenať napríklad to, že akustická gitara znie približne rovnako hlasno ako hradby elektrických gitár. Zvuk je plochý a neprirodzený, chýba mu farba a dôležité detaily zanikajú. Pri nahrávaní sa predpokladá, že väčšina ľudí ich dnes aj tak neocení (nemyslí na ne, nepočuje ich alebo nemá dostatočné vybavenie).

    Podľa mnohých je to škoda. Ako spätná väzba má slúžiť databáza meraní dynamického rozsahu, ktorá eviduje dáta o desaťtisícoch albumov. Pri jej prezeraní sa treba pripraviť na červené čísla.

    Z celkových údajov databázy situácia takisto nevyzerá veľmi ružovo:

    dr_vs_year.png

    Nič nie je čiernobiele

    Aby to však nebolo také jednoduché, v kontraste s rozšíreným názorom publikoval portál Sound on Sound pred dvoma rokmi článok Emmanuela Derutyho, v ktorom tvrdí, že hudba je dnes síce objektívne hlasnejšia, ale jej dynamika na tom nie je zle.

    A vôbec - už pojem dynamický rozsah je podľa Derutyho veľmi problematický a vysoká hlasitosť je často legitímnym vyjadrovacím prostriedkom, a nie zlozvykom alebo prejavom vidiny ľahšieho komerčného úspechu. Hudba sa predsa komponuje inak ako v minulosti.

    Skeptici môžu byť v každom prípade radi aspoň za súčasnú renesanciu platní. Ak je album vydaný súbežne na CD a na platni, podľa meraní je na tom platňa so zvukom spravidla lepšie.

    Martin Lipták, editor Sme.sk
    Facebook


    Loudness War

    Hlavné správy

    Spoplatnený obsahMilióny na štadióny míňajú svoj cieľ. Polovicu dotácií si rozdelí päť podnikateľov

    V Košiciach má vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval.

    BLOG TRANSPARENCY INTERNATIONAL

    Firmy, ktoré súťažili s Evkou. Podozrenie vopred dohodnutej zákazky sa zvyšuje

    Kto súťažil s Agentúrou Evka.

    Spoplatnený obsahVláda chce lákať našincov z Británie, ponúka prácu aj dotáciu

    Domov by chcela vláda prilákať desaťtisíce.

    Spoplatnený obsahSlovenskí mladíci si trúfli na najlepších

    Čo ukázali futbalové majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov.